Re: Čo je pravda?

V tomto článku by som chcel stručne reagovať na túto esej, na ktorú som bol odkázaný ľudmi, ktorí prehlasujú že pojem "pravda" je absolútny a objektívny.



Pre získanie kontextu mojich argumentov sa ja osobne domnievam, že pravda je koncept umelo vytvorený ľuďmi - pravdivostná hodnota v matematike sa dokazuje vždy vzhľadom na základnú množinu axióm systému, v ktorom túto pravdivostnú hodnotu vyhodnocujeme. V hovorovej reči slovo pravda odráža pravdivostnú hodnotu tvrdenia, ktorú daný človek vyhodnocuje podľa svojich vedomostí, presvedčenia a určitej úrovne kauzálneho uvažovania.
Absolútna pravda je teda nezmysel a každý, kto tvrdí, že takú pravdu našiel sa musí najprv vyjadriť k argumentu vyššie.

Môj komentár k spomínanej eseji:

Pravda je zhoda medzi obsahom nejakého tvrdenia a skutočnosťou.

Tu autor definuje pravdu pomocou slova skutočnosť. Nikde však neargumentuje, prečo by skutočnosť mala byť objektívna a absolútna. Keďže ide o ďaľší koncept vytvorený človekom, "status quo" je že aj tento koncept je subjektívny a teda bremeno ďaľšieho dokazovania je na autorovi.

Mlátiacemu volovi hubu nezaväzuj“ (Dt 25, 4) nie je ani pravdivá ani nepravdivá.

Správne, nie každá veta je tvrdenie.

Vety, ktoré‚ majú tú vlastnosť, že môžu byť pravdivé, alebo nepravdivé, sa v logike nazývajú výroky. Pritom nie je dôležité, či o ich pravdivosti vieme rozhodnúť, alebo nie. Niektorí starí Gréci tvrdili, že Zem je guľatá. Tento ich výrok bol pravdivý, aj keď ho nevedeli dokázať.

Tu narážame na problém. Tento výrok niektorých starých grékov nie je absolútne pravdivý. Tento výrok je pravdivý len v prípade, že sa dohodneme na niekoľkých veciach. Napr. že pod pojmom guľatá uvažujeme všetky tvary, ktoré sa od guľe nelíšia o viac ako 10%. Napr. že logika, v ktorej ideme pravdivostnú hodnotu vyjadriť je dvojhodnotová a nie napríklad Fuzzy, v ktorej by pravdivostná hodnota mohla byť miera naplnenia výroku - že napr. Zem je guľatá s pravdivostnou hodnotou 0.9. Napr. že označením Zem myslíme súvislý zhluk atómov po ktorom chodíme a neuvažujeme atómy, ktoré sa od tohoto zhluku v minulosti oddelili alebo v budúcnosti oddelia. V takýchto úvahách sa dá pokračovať do nekonečna. Preto výrok Zem je guľatá nedáva žiadny absolútny zmysel. Subjektívny zmysel z neho môžeme extrahovať v požadovanej presnosti vzhľadom na hĺbku analýzi, ktorej ho podrobíme.

A pritom pravda je čosi neuveriteľne krásne, vážne a dôstojné. Nebudem tu používať logiku, ale emócie, pokúsim sa v čitateľovi vyvolať empatiu pre význam pravdy.

Toto autor cituje ako náplň jeho eseje. Empatiou a emóciami ideme dokazovať existenciu konceptu pravdy ako absolútneho pojmu. Nemôžem sa dočkať.

Ďaľší paragraf hovorí o smrti z rakoviny ako o nevyhnutnej "pravde", ktorú nemôžeme ovládať. Tým ilustruje, že pravda je pre človeka externý koncept a nie niečo ako názor, ktorý sa dá len rozmýšľaním zmeniť. Nerozumiem ako tento argument zapadá o diskusii, že či je táto nevyhnutná pravda objektívna. To je niečo ako viac relaxované (a tým ťažšie napadnuteľné) tvrdenie Každý raz zomrie. Toto tvrdenie môžeme napadnúť v rámci systému "sedliackej/všeobecne uznávanej/ľudskej/atď logiky" a povedať, že čo ak sa dám zamraziť na 10,000 rokov a potom už bude možnosť nahrať svoju myseľ do počítača a tak potenciálne nikdy nezomrieť? Takéto napadnutie však nezapadá do centrálnej témy tohoto článku o absolútnej pravde. Z pohľadu absolútnej pravdy je tento výrok napadnuteľný rovnako ako Zem je guľatá vyššie.

Zem sa otáča okolo Slnka.

Ďaľší príklad "absolútnej" pravdy, napadnuteľný na oboch úrovniach rovnako ako Každý raz zomrie.

pravdivosť tvrdenia nemá nič spoločné s tým, ako dlho sa mu verí

Súhlasím.

Astronómovia vedia s neuveriteľnou presnosťou (na sekundy!) predpovedať zatmenie Slnka na stáročia dopredu? Čo je podstatou tej ich schopnosti? Poznajú presne zákony, podľa ktorých sa nebeské telesá pohybujú (toto odvetvie astronómie sa volá nebeská mechanika) a keď poznajú súčasné polohy a rýchlosti všetkých nebeských telies, vedia pomocou týchto zákonov vypočítať dráhy všetkých telies a teda ich polohy a rýchlosti v ľubovoľnom čase. 

1) K celému citátu: Vždy samozrejme ide len o aproximáciu a tento konkrétny problém vykazuje vlastnosti chaosu a teda predpoveď na dlhší (rozumej z pohľadu vesmíru, teda aspoň ~milión rokov) čas nehrozí.
2) K zvýraznenej časti: Astrológovia nepoznajú žiadne zákony, používajú len empiricky zostrojený výpočtový model, ktorý na fungovanie v určitej presnosti nepotrebuje poznať príčiny javov. A to je dobre, pretože záknony a princípy fyziky ako napríklad gravitácia, hmotnosť a pod sú pre ľudí zatiaľ "veľmi zahmlené".

Pravda astronómovi umožňuje predpovedať budúcnosť, astrológ o budúcnosti iba nezáväzne tára. A tak ako v astronómii, tak je to aj v iných oblastiach poznania. V pravde je obrovská sila.

Ako píšem vyššie, žiadna pravda, iba súbor rovníc odvodených z pozorovania. Rovnako je to aj s ďaľšími odvetviami fyziky, ktoré autor spomína. Aj keď vedci prenikli hlboko do hmoty/energie a zákonitostí, ktoré sa zdá že na určitých úrovniach abstrakcie platia, žiadny vedec vám určite nebude tvrdiť, že objavil PRAVDU. To je jednoducho smiešna predstava.

V zostávajúcich odstavcoch autor ponúka príklady ilustrujúce, že spoločensky, resp. vedeckou obcou uznávaný stav poznania a jeho napredovanie je pre spoločnosť prospešnejšia ako viera. Esej končí popisom vedeckého procesu. Nerozumiem však prečo tieto pojmy nazýva slovom pravda.

Mám pocit, že autor pojmom pravda myslí odmerateľné a zopakovateľné teórie súčasnej vedy, ktoré prispievajú ku kvalite života spoločnosti alebo k zmysluplnému rozširovaniu poznania človeka.Čiže možno jeho esej má z môjho pohľadu iba jeden problém - jeho interpretáciu konceptu absolútnej pravdy?

Na záver trocha mimo tému:

Podobne zo skúsenosti zistíte, že veci nemôžu len tak zaniknúť. Iste by vás už v predškolskom veku prekvapilo, keby pred vašimi očami zanikol autobus.

Je premena na energiu považovaná za zánik? Napr. reakcia autobusov z hmoty a antihmoty?